Banská Bystrica
Naše občianske združenie Nádej deťom neformálne pôsobí od roku 1994. Zaregistrované bolo v apríli 1998. Pôsobí priamo v Banskej Bystrici i v blízkom okolí. Svoje aktivity zameriava na rozvoj celej osobnosti rómskych detí ako prevencie narastania ich sociálnych problémov v budúcnosti.
Ako to celé začalo?
Našou cieľovou skupinou sú rómske rodiny v marginalizovaných rómskych komunitách. Vštepovaním základných kresťanských princípov chceme novej generácii položiť základ zmeny ich životného štýlu. Nádej deťom si svoj prístup k deťom z rómskych komunít postupne budovalo a počas svojho pôsobenia prešlo troma nasledovnými fázami vývoja. Na začiatku sme realizovali sociálne služby tak, že sme všetko robili za Rómov sami bez ich pričinenia. To viedlo k ich pasivite. Po troch rokoch od vzniku sme ich prostredníctvom týchto služieb začali sprevádzať a čiastočne zapájať. V roku 2014 sme sa rozhodli, že nájdeme ľudské zdroje priamo v komunite a zapojíme ich do realizácie aktivít, aby sami niesli zodpovednosť za svoje životné situácie, s ktorými sa stretávajú. Takým projektom, kde sme si mohli nový prístup so zapojením komunity vyskúšať naplno, bol projekt komunitnej škôlky, ktorý sme začali realizovať v jednej z rómskych lokalít v Banskej Bystrici.
Nikto nemôže za to, kde sa narodí
Deti v lokalitách na Cementárenskej ceste a Na Hrbe nemajú priestor pre zmysluplné trávenie voľného času. Hrajú sa pred domami, kde nie je dostatok podnetov pre zdravý vývin dieťaťa alebo, čo je horšie, potulujú sa po okolí, a to dokonca aj deti predškolského veku. V domácom prostredí sú zasa deti málo stimulované pozitívnymi podnetmi. Nemajú sa kde a s čím hrať, mnohé z nich nemajú žiadne pomôcky na kreslenie, knihy ani hračky. Väčšina týchto detí nenavštevuje predškolské zariadenie a to z rôznych dôvodov. Prevažuje to, že najbližšie materské školy nemajú dostatočné kapacity a rodiny dostatok financií na cestovné a iné poplatky za škôlku. Dá sa v tejto situácii niečo robiť? Nikto nemôže rozhodnúť kedy, kde a komu sa narodí – a to platí aj pre deti z týchto lokalít. A tak sme si v občianskom združení Nádej deťom povedali, že pre 15 detí z týchto komunít v Banskej Bystrici vytvoríme komunitnú škôlku, kde sa na výchove detí budú podieľať samotné mamičky. Začali sme s oslovovaním rodičov detí a postupne sa vytvorila skupina žien, ktoré si medzi sebou rozdelili úlohy: Iveta a Silvia mali poskytnúť priestor vo svojich domoch a pripraviť ich, aby tam mohli prebiehať aktivity komunitnej škôlky. Zlata sa medzitým, kým prebiehali aktivity, mala postarať o občerstvenie. Renáta mala vzdelávať spolu s matkami Jankou, Katkou, Lenkou, Miškou a ďalšími ženami.
Funguje to!
Mamičky sa spočiatku podceňovali. „Ako my môžeme robiť škôlku? Veď nemáme ukončenú školu ani vzdelanie?“ zvykli hovorievať. Ale vždy som im na to odpovedala: „Ak ste mamičky, ste aj učiteľky pre svoje deti.“ Bodka. A toto bolo vlastne naším cieľom. Nie materiálne pomôcť týmto rodinám, ale vytvoriť a pripraviť im štyrikrát týždenne také prostredie, v ktorom ony samé uspokoja prirodzenú túžbu dieťaťa učiť sa. A fungovalo to. Štyrikrát týždenne rómske matky vzdelávali a vychovávali svoje deti predškolského veku v dome jednej z mamičiek. Aktivity komunitnej škôlky boli zamerané na rozvoj vedomostných, jazykových a grafomotorických schopností detí cez rôzne hry, čítanie príbehov, kreslenie. V neposlednej miere sa rozvíjali sociálne zručnosti detí, keď napríklad išli na výlet a cestovali MHD, alebo pobytom na ihriskách v mestských častiach spolu s deťmi z majority. Bokom neostal ani predmet slušné správanie – vedieť dodržať pravidlá, správať sa k sebe s úctou, vedieť poprosiť a poďakovať. Popritom aj mamičky mohli rásť vo svojich znalostiach a zručnostiach, keďže minimálne dvakrát mesačne sa vzdelávali v priestoroch Komunitného centra Nádej deťom.
Aké zmeny nastali?
Vzdelávaním a výchovou detí predškolského veku z málopodnetného prostredia ich rodičmi sa nielen pozdvihla ich vedomostná úroveň a príprava na školskú dochádzku, ale tým, že sa do tohto procesu zapojili aj ich rodičia, stali sa aktívnymi účastníkmi a prevzali zodpovednosť za svoje deti, čím rástli v ich rodičovských kompetenciách. Zázrakom bolo, že postupne sa začali zapájať aj otcovia. Veríme, že z chudoby je jediná cesta a tou je vzdelanie, preto deti potrebujú dobrý štart – predškolskú prípravu a rovnako aj podporu rodičov, aby zvládli pokračujúci vzdelávací proces.
Jolana Nátherová
predsedníčka OZ Nádej deťom
Snímky: Jolana Nátherová
